Zobrazit PC verzi
Právě se nacházíte zde:  »  ivysehrad.cz  »  Gustáv Husák  »  Gustáv Husák - Žurnál Pravda_22. 11. 2017

Gustáv Husák - Žurnál Pravda_22. 11. 2017

 

Približovanie sa k pravde o Gustávovi Husákovi

, 22.11.2017 07:00
 
 
 

Na svete je dlhoočakávaná prvá ucelená vedecká biografia Gustáva Husáka a v najbližších dňoch sa dostane na pulty našich kníhkupectiev. Jej autorom nie je však slovenský, ale mladý český historik Michal Macháček. Kniha Gustáv Husák je výsledkom jeho deväťročného štúdia, bádateľskej práce v domácich i zahraničných archívoch, desiatok rozhovorov s pamätníkmi. Macháček napriek tomu považuje spoznávanie Husákovho života a politickej kariéry za stále otvorené, a to vzhľadom na nejednoznačnosť tejto významnej postavy česko-slovenských dejín a aj dramatickosť jej príbehu.

Historik Michal Macháček.
Historik Michal Macháček.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Ivan Majerský, Pravda

Pred rokom a pol ste v našom rozhovore predpokladali, že kniha vyjde ešte pred Vianocami 2016, napokon prichádza na knižný trh až teraz…

Rodičia si už zo mňa uťahovali, že som ako učiteľ Matulka z filmu Cesta do hlbín študákovej duše, starý otec zase, že by sa vydania rád dožil, a dobrácki kolegovia na fakulte ma prirovnávali k Zdeňkovi Nejedlému (český historik, literárny vedec a politik – pozn. red.), ktorý koncipoval svoje diela tak obšírne a do hĺbky, že nikdy nič nedopísal…

S čím súvisel tento, v poradí už druhý, odklad jej vydania? Opäť ste sa rozhodli prehĺbiť niektorú kapitolu (ako v prvom prípade) alebo ste chceli svojho "Husáka“ vydať až po obhajobe dizertačnej práce – ktorá tvorí jadro knihy – čo sa stalo iba pred šiestimi týždňami?

Samozrejme sa ospravedlňujem za to, že termín vydania knihy sa odkladal. Precenil som sily, finalizácia textu bola náročná a ja v dôsledku neplnohodnotného akademického zázemia som musel pracovať aj inak a na písanie o Gustávovi Husákovi mi neostávalo až tak veľa času. Predsa len celý text mal nakoniec viac ako 800 rukopisných strán. Veľmi mi, prirodzene, záležalo na konečnej podobe, formuláciách, ale i na výbere príloh dokumentov a obrázkov. Dodatočne som tiež zisťoval niektoré informácie v archívoch a u žijúcich pamätníkov. Skrátka, išlo mi najmä o kvalitu, čo je azda vidieť na výsledku a čitateľ to ocení.

Pri obhajobe ste mali náročných oponentov, dvoch známych historikov, jedného českého – profesora Roberta Kvačka, druhého slovenského – profesora Róberta Letza. Obaja hodnotili vašu prácu ako priekopnícku a veľmi prínosnú. Profesor Letz však vyslovil aj niekoľko kritických postrehov.

Oboch pánov profesorov si veľmi vážim a som veľmi rád, že i napriek iným povinnostiam sa oponentúry ujali. Myslím si, že je prirodzené a užitočné, keď historici nie vo všetkom spolu súhlasia, pokiaľ sa tak deje kultivovanou formou.

Gustáv Husák s Michailom Gorbačovovom počas...
Gustáv Husák s Michailom Gorbačovovom počas jeho oficiálnej návštevy Československa (apríl 1987) Autor: kniha Michala Macháčka Gustáv Husák, Vyšehrad, Praha 2017

Z polemických pripomienok Róberta Letza sa asi tá najdôležitejšia týkala na Slovensku často diskutovanej otázky, či Husák prijal na smrteľnom lôžku pomazanie a ďalšie sviatosti od arcibiskupa Sokola. Vy sa v práci prikláňate skôr k tvrdeniu rodiny, že nie. Presvedčil vás oponent svojimi argumentmi?

Naša polemika pramenila z toho, že sme odlišnejšie akcentovali rôzne roviny tejto otázky. V práci som si pomohol literátom Pavlom Brankom, ktorý sa vyjadril, že snaha katolíckej cirkvi priviesť Husáka späť do svojho lona jej neslúži príliš ku cti, poukázal pritom na Kantov imperatív, t. j. na zásadu, aby človek druhému človeku nerobil to, čo by jemu samému bolo nepríjemné. Husák totiž predpokladal túto situáciu a svojim synom v predstihu povedal, aby ho pred cirkvou uchránili, lebo nechce skončiť ako Voltaire alebo Tatarka, takisto si neprial cirkevný obrad. On síce nebol proti náboženstvu ako takému, aj keď sa považoval za ateistu, ale rezervovane pristupoval ku katolíckej cirkevnej hierarchii, zrejme si uchoval v pamäti, ako prakticky pomáhala ospravedlňovať kapitalistický systém, koketovala s fašizmom i ľudáckym režimom.

Na čom sa zakladajú informácie o údajnom návrate Husáka do cirkvi?

Len na výpovedi arcibiskupa Jána Sokola, ktorý bývalého prezidenta navštívil v nemocnici. Bol by som však k jeho vyjadreniu obozretný už vzhľadom na osobnú zainteresovanosť dotyčného. Ošetrujúci lekári aj Husákova rodina navyše svedčia, že Husák už nebol v stave vedome vnímať okolie, ostatne o niekoľko dní nato zomrel.

Váš školiteľ profesor Jan Rychlík v posudku sformuloval zaujímavú otázku: „Vo verejnosti, predovšetkým na Slovensku, dodnes panuje predstava, že Husák zosobňoval v čase normalizácie politiku ,menšieho zla' a že jeho odstránenie, respektíve odchod by znamenal nástup radikálnych neostalinistických živlov typu Vasila Biľaka či Aloisa Indru. Do akej miery je takéto vnímanie opodstatnené?“ Ako ste pri obhajobe na to odpovedali?

Že presná odpoveď nie je možná, lebo ide o hypotetickú otázku a že Biľaka a Indru by som neoznačoval za neostalinistov, to mi prichodí ako zjednodušujúca nálepka. Ale domnievam sa, že je vhodnejšie, keď na čele štátu stojí človek, ktorý je vzdelanostne i politicky remeselne na úrovni, čo je veľmi dôležité nielen v praktickom výkone politiky – najmä zahraničnej agendy – a to Husák podľa mňa spĺňal. Ľudovo povedané, nebol to nijaký „blbec“, čo nie je u politikov samozrejmosť. Ale okrem formy je nemenej dôležitý obsah. Husák prijal rolu „politickej fasády“, bol totiž dlho po roku 1969 vnímaný ako nádej a symbol dočasnosti vládnucich pomerov, sám tomu asi tiež veril, ale aj z toho ťažil. Vedomie dočasnosti otupovalo občiansky aktivizmus. Husákova rola bola preto až jedinečná – rétorickou úrovňou, umením taktizovať a príbehom bývalého politického väzňa mu málokto mohol konkurovať. A keby na čele štátu stál niekto iný, pôsobila by politická situácia pre mnohých ľudí zrozumiteľnejšie, menej nejednoznačne, čo by neviedlo k takej dlhej občianskej apatii. Ale, ako hovorím, pohybujeme sa na tenkom ľade, história nijaké „keby“ nepozná.

Celý článek najdete na: https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/448664-priblizovanie-sa-k-pravde-o-gustavovi-husakovi/?utm_source=pravda&utm_medium=box-sidebar-links&utm_campaign=mostread

 



Zpět na knížku "Gustáv Husák".

Staňte se fanouškem

Facebook

Ediční plán
Jaro / léto 2019

Ediční plán
Jaro / léto 2019

Literatura s názorem / sborník

Literatura s názorem / sborník

Nakladatelství Vyšehrad
Nakladatelství Vyšehrad
na sociálních sítích
Facebook