Zobrazit PC verzi
Právě se nacházíte zde:  »  ivysehrad.cz  »  Papež František a jeho reforma církve  »  Papež František a jeho reforma církve -sme.sk_15.1.2017

Papež František a jeho reforma církve -sme.sk_15.1.2017

http://komentare.sme.sk/c/20431285/papez-si-vraj-navlieka-cervene-ponozky.html?ref=njctse

Kniha týždňa

Pápež si vraj navlieka červené ponožky

„Ľavý tábor“ radostne súhlasí, „pravý tábor“ väčšinou zdvorilo mlčí, ale ozýva sa aj hlasná kritika. Ako číta pápeža spriaznený teológ?

Paul M. Zulehner, Papež František a jeho reforma církve, preložila Helena Medková, Vyšehrad 2016

 

Teológ Paul M. Zulehner patrí medzi najvýznamnejších sociológov náboženstva. Bol a je v kontakte aj so slovenským teologickým prostredím predovšetkým v téme výskumu hodnôt.

Nejde o disidenta typu Küng či Drewermann. Bez povesti rebela, ale s germánskou precíznosťou (a teda aj nevyhnutnou odvahou a vedeckou prísnosťou) analyzuje veci bez toho, aby si zbytočne všímal, koho tým poteší či pobúri.

Svojím zmyslom pre sociologickú perspektívu je práve on kompetentný zamýšľať sa nad špecifikami, ktoré Bergoglio priniesol do pápežského úradu.

Rozumie totiž jeho principiálnym pohnútkam: Je čas vydať sa na cestu a vyplávať na rozbúrené more súčasného sveta. Je nevyhnutné „čítať“ očakávania sveta a naučiť sa rozprávať jeho jazykom. To všetko nie ako program zrady, ale ako vrcholný projekt vernosti pôvodnému poslaniu.

Zulehnerova kniha je pestrou kolážou. Do textov o pápežovi sú vložené karikatúry zo svetovej tlače, ktoré texty odľahčujú, vyvolajú úsmev a – ako on dúfa – dokážu podať niektoré témy vyostrene.

Pápeža tým neurazí. On sám rád upozorňuje na komické aspekty výkonu pápežského úradu. „Humor je zdravý a nutný, keď klesáme pod ťarchou každodenných správ.“

Kniha je v závere doplnená rozhovorom s bývalým rakúskym kancelárom Wolfgangom Schüsselom, štúdiou historických premien chápania manželstva a manželskej lásky, textom odborníka na sociálne právo Wolfganga Mazala i príhovorom patriarchu Bartholomaiosa I., ktorý katolíckym biskupom na synode o rodine vysvetlil ortodoxnú prax milosrdenstva voči rozvedeným.

 

Pakt z katakomb

Zulehnerov výklad je v mnohých bodoch naozaj prostý. Jeho úlohou nie je potešiť niektorý z ideologicky zafarbených táborov.

Pápež nie je liberálny, len radikálny. V prvom rade mu ide o to, aby cirkev prekonala svoju ochromujúcu samoľúbosť.

Nemá vykročiť len „niekam“ do moderného sveta, ale najmä na jeho okraje – k chudobným, zbedačeným, zraneným a chorým, nezamestnaným mladým a osamelým starým.

Pápežova orientácia na neprikrášlené evanjelium veľa ľudí v cirkvi znepokojuje. Pritom však ide o dôsledné naplnenie Druhého vatikánskeho koncilu.

Zulehner upozorňuje na to (a nie je to všeobecne známe), že pápež „len“ realizuje tzv. pakt z katakomb z roku 1965. V závere koncilu biskup chudobných Dom Hélder Camara zhromaždil v rímskych katakombách sv. Cecílie štyridsať biskupov. Postupne sa k paktu pripojili ďalší biskupi, nakoniec signatárov bolo okolo šesťsto.

Zaviazali sa podriadiť koncilu v osobnom živote, verejnom pôsobení aj vo vnútrocirkevnej komunikácii. Tieto základné body paktu poskytujú kritériá, ktorými Zulehner pápeža Františka hodnotí. Jednotlivé „Františkove prekvapenia“ zrazu do seba zapadajú.

“ „

„Táto ekonomika zabíja“

V osobnom štýle ide o veci, ktoré sú mediálne najviac protežované a všeobecne považované za sympatické: ústup od vonkajších foriem, skromnosť, kritika klerikalizmu a rezervovanosť k historicky prekonaným pápežským titulom.

Jadrom Paktu z katakomb je rozhodnutie signatárov stáť na strane chudobných. „Rozhodujúce je vidieť príčiny chudoby a pristupovať k nim politicky, t. j. vytvárať účinné zákony, štruktúry a spoločenské inštitúcie nutné pre spravodlivosť, rovnosť a rozvoj každého človeka.“

Napĺňaním tejto vízie pápež František body získava i stráca. „Ľavý tábor“ radostne súhlasí, „pravý tábor“ väčšinou zdvorilo mlčí, ale ozýva sa aj hlasná kritika.

Pápež si vraj navlieka červené ponožky a poniektorí ho dokonca označujú za kryptomarxistu. Tieto reakcie prehliadajú, že okrem teológie oslobodenia, ktorá skutočne koketuje s marxizmom, existuje aj „argentínska verzia“, ktorá sa opiera o ľud a jeho tradičnú zbožnosť a obhajuje jeho práva.

Wolfgang Schüssel v záverečnom rozhovore s autorom knihy mýtus o pápežovi marxistovi ostro odmieta. Kým Marx priniesol odosobnený, odindividualizovaný spôsob videnia, pápež sa zameriava na človeka s jeho sociálnymi väzbami a zodpovednosťou, vertikálnou dimenziou a myšlienkou slobody.

Schüssel však napriek zrejmým sympatiám priznáva, že pápež je ku kapitalizmu predsa len trochu nespravodlivý. Tento systém (priebežne korigovaný) prináša postupne zvyšujúcemu sa počtu ľudí prosperitu a úspech.

A vojny nie sú vždy len dôsledkom nespravodlivosti – mnohé predsa vypukli v mene náboženstva, nacionalizmu alebo inej ideológie.

“„

Obrat k terapeutickému kresťanstvu

Paradoxne pápežovými odporcami nakoniec nie sú obhajcovia kapitalizmu, ale tí, ktorí sa cítia ohrození jeho projektom reformy cirkvi. „Nejaký ten postoj doľava“ sa toleruje ľahšie ako priame ohrozenie pozícií a vplyvu.

Mentálna zmena v inštitúcii operujúcej (stáročia!) náboženskou argumentáciou je náročná. A najmä vtedy, keď sa zmyslom cirkevného pôsobenia má stať „schopnosť liečiť rany a zahrievať ľudské srdcia“.

Nejde iba o novinársky atraktívne vyjadrenia („Kto som, aby som súdil?!“), ale aj o vážny filozoficko-teologický obrat smerom ku Kierkegaardovi a východnej teológii. Hriech nie je chápaný v prvom rade ako urážka Božieho majestátu, ale ako rana, ktorá vyvoláva strach a zlo.

Vykúpenie znamená vyliečenie z tejto rany. Moralizujúce kresťanstvo nahradené terapeutickým. Morálne zákony nekončia, ale pozornosť sa sústreďuje na liečivý proces.

Toto je podstatný zlom a problém súčasne. Žiadať od ideológov, právnikov, politikov a kazateľov, aby zatúžili stať sa lekármi načúvajúcimi uboleným ľuďom znamená koledovať si o ťažkosti.

Novú, vyššiu hodnotu dostávajú životné skúsenosti, prekvapenia, flexibilita v prístupoch a metódach. A dokonca až pripravenosť riskovať chyby.

Pre ľudí operujúcich desaťročia s vernosťou pravde je to logicky prisilná káva.

 

Neskrýva sympatie

Zulehnerova „výročná správa o pápežovi“ nie je nič svetoborné. Nie je to lacný komiks o hviezde z Vatikánu, ale ani vážna intelektuálna štúdia.

Autor neskrýva svoje sympatie, pápež predsa otvára témy Zulehnerovi blízke. Nezištne mu drží palce. „Všetko nasvedčuje tomu, že sa nám dostalo významného privilégia: byť svedkami tejto premeny cirkvi.“

Chce čitateľa uviesť do kontextov, a popritom zostáva menej priestoru na prípadné vážnejšie uvažovanie o príčinách jeho občasného nepochopenia a hlbších dôvodoch rezistencie.

Najväčším bonusom tejto útlej knižky je dôkaz o tom, že Františkova reforma je logicky konzistentná. A je autentická vo svojich pohnútkach a bezpečná aj pre tých, ktorí nechcú v živote prísť o záchytné body.



 



Zpět na knížku "Papež František a jeho reforma církve".

Staňte se fanouškem

Facebook

Ediční plán
Podzim / zima 2019

Ediční plán
Podzim / zima 2019

Literatura s názorem / sborník

Literatura s názorem / sborník

Nakladatelství Vyšehrad
Nakladatelství Vyšehrad
na sociálních sítích
Facebook