Zobrazit PC verzi
Právě se nacházíte zde:  »  ivysehrad.cz  »  Venkov pod kolektivizační knutou  »  Venkov pod kolektivizační knutou - slovenský Historický časopis

Venkov pod kolektivizační knutou - slovenský Historický časopis

Prvotina mladého českého historika Jiřiho Urbana je venovaná stále živej a bolestnej téme z obdobia vlády KSČ - kolektivizácii pol'nohospodárstva na českej dedine. Autor problematiku spracúva cez konkrétne ludské osudy rodiny Machytkovcov z okresu Nová Paka v kraji Hradec Králové, čím sa snaži prispieť k rcgionálnym dejinám pol'nohospodárstva. ale predovšetkým aj do diskusie o zásadných otázkach kolektivizácie, o jej násilnom charaktere i dósledkoch.

Prvá kapitola Povahopis približuje prostredie a hlavných aktérov. Na jednej strane sú to rodiny rol´nikov J. Novotného zo Svatojánskeho Újezdu a J. Machytku (zať J. Novotného) z Chotče a na druhej strane miestny aktívny komunista J. Kovanda. Autor opisuje históriu rodín a načrtáva tiež administrativno-politické kreovanie miestnej správy po februári 1948.

 Druhá kapitola Dodávkové povinnosti a preníkanie ,,triedneho boja“ opisuje problematiku kontraktácií, ako sa uzatvárali zmluvy o výrobe a výkupe pol´nohospodárských výrobkov, ako fungovalo predpisovanie dodávkových povinností (nielen kol'ko dodať,  ale aj čo, kde a kol´ko zasiat´, aké hospodárske  zvieratá chovat´) a ako sa to všetko  menilo v priebehu niekol´kých rokov. Autor upozorňuje napríklad na to. že bohatí sedliaci mali dodávkovú povinnosť automaticky zvýšenú o 10 %, že s plnením dodávkových povinností mali väčšie problémy skôr malí rol´nici a kovorol'níci, ale že splnenie dodávkových povinností  vôbec neznamenalo, že pol'nohospodár bude uchránený pred postihmi zo strany štátu. Prenikanie ,,triedneho boja" v praxi znamenalo predpisovanie dodávok podl'a triednej príslušnosli. zhotovovanie a zverejňovanie kulackých zoznamov a pod.

Trctia kapitola Perzekučná mašinéria a životné zápolenie s ňou sleduje, ako sa roztáčali kolesá súdnej mašinérie, od vypracovania scenára cez zabezpečenie „dôkazov" až po vykonštruovanie procesu a jeho následné „politicko-výchovné" využitie. Priestor je však venovaný aj komplikáciám súdnej mašinérie, keď všetci svedkovia potvrdili nevinu obžalovaných kvôli čomu sa pretiahol začiatok súdneho pojednávania. Tiež muselo byť zmenené miesto konania súdu, nakol´ko obyvatelia obci Choteč a Svatojánsky Újezd boli politicky ,,velmi  málo vyspelí". Nakoniec boli poľnohospodári  Machytka a Novotný odsúdeni na tresty odňatia slobody, prepadnutie  nehnutel´ného majetku, zabavenie stavebného materiálu i zásob obilia v prospech štátu a v odvolacom konaní ešte na pražné tresty. Označenie oboch hospodárov nálepkou kulak však postihlo celú  rodinu, napríklad deti v škole dostaly zníženú známku zo správania,  lebo nedokázaly  správne ,,budovatel´sky " posobit´ na svojich rodičov.

Štvrtá kapitola Peripetie Svatojansko- újezdského JRD objasňuje situáciu na dedine  prechádzajúcu prvému založcniu JRD. Drtivá väčšina  rol´nikov bola v tomto smere pasivna, preto musela nastúpiť propaganda v novinách  a rozhlase, agitácia, nátlak a vydieranie.  Odradzujúco tiež pôsobili skutočnosti ako nedostatok pracovných síl a neschopnosť zabezpečiť riadne obrobenie pôdy. A keď už konečne došlo k hromadnému podpisu prihlášok do JRD (august 1952), medzi rol'níkmi sa hovorilo, že aj tak je to dočasné a určite to čoskoro ,,praskne". Vyjadrovali tak nechuť a nedôveru v JRD a nádej, že takéto pomery nemôžu trvať dlho. Družstvo prežilo iba rok, ďalšiu hospodársku sezónu začali rol'nici prácou na svojom a trvalo ďalšie tri roky, kým sa JRD podarilo znovu založiť.

V poslednej kapitole Majetkové záležilosti autor poukazuje na problematiku „výkupu" mechanizačnych prostriedkov, kedˇ tieto museli po odňatí rol'níci aj naďalej splácať. Odsúdenie rol´níkov Machytku a Novotného znamenalo aj konfiškáciu polovice pôdy, ktorú však ich manželky museli obhospodarovať, nakol´ko MNV nedokázalo jej obrobenie inak zaistiť. Hoci boli obaja rol'nici v roku 1990 rehabílilovaní a ich pozostalí sa dočkali finančného odškodnenia, predsa pocit istého roztrpčenia zostal, keď zdedený majetok nemohol byť ďalej zvelebovaný a tak odovzdaný ďalšej generácii,

Proces kolektivizácie a s ním spojené životné strasti, ktoré postihli mnohých rol´níkov autor opísal plasticky a realisticky, k čomu mu pomohli aj vhodne zvolené pracovné metódy -dlhodobý archívny výskum a oral history.

Lucia  Šulejová



Zpět na knížku "Venkov pod kolektivizační knutou".

SLEVA
15%
na tituly zakoupené
na webu
SLEVA
20%
při nákupu
v expedičním skladu >>

Staňte se fanouškem

Facebook

Čtení - Literatura s názorem 1/2017

Stáhnout čtení - Literatura s názorem 1/2017

Ediční plán
Podzim / zima 2017

Ediční plán
Podzim / zima 2017

Literatura s názorem / sborník

Literatura s názorem / sborník

Nakladatelství Vyšehrad
na sociálních sítích
Facebook